2.5.2008

Nová doba

Na čo už ten blog máme, ak nie na bezmedznú samochválu. Po Lemuelovi smerujúcom do Pešti prišiel rad i na nás, aby sme zmenili pôsobisko. Ak ste teda o tom ešte nepočuli, tak vedzte, že na jeseň sa sťahujeme do toteho Albiónu. Áno, tešíme sa, zvlášť po tom, ako nás dnes jeden z našich mentorov uistil, že

Oxford also has the world's best bookstore, still some fish n' chips, good curry houses, and a two-star Michelin restaurant not so far away.

One of the very best places to be, for more reasons than one.
Dobre sa nám to vyvŕbilo veruže.

A kolega Havel chce biť deti. Čo mu na to povedia jeho súkmeňovci v Bruseli?

A tak ďalej. A nesľubujte si tu od tohto nič extra, len sa nám zrovna nič iné robiť nechce.

30.4.2008

Vytrhnutí z mlčania

Dlho sme sem nič nenapísali. V istom zmysle sme mali pocit, že nemáme čo dôležité povedať, že slovenská blogosféra je saturovaná znamenitými informačnými stánkami, ktorých obsah by sme tu len zbytočne reiterovali a že to, čo na ňom bolo idiosynkratické (najmä teda linkovanie na ekonomické debaty na obskúrnych amerických blogoch) si nezasluhovalo samostatný slovenský blog.

Veľa z týchto dôvodov sa nám stále javí ako platné a obnovenie pravidelnej prevádzky je minimálne v najbližšej dobe veľmi neisté. Dnes nás však táto vec šokovala natoľko, že nemôžeme mlčať. Onen idiotsky vypätý slovenský nacionalizmus, zaprdenosť, ľudáctvo a nostalgia za komunizmom či Tisom sú jedna vec; to, že by sa mohli ventilovať takýmto nehoráznym spôsobom je vec trochu iná a viac znepokojujúca. Ak nám pripadalo samostatné písanie príspevkov o idiotizme Toho, Ktorého Meno Nevyslovujeme, arcibiskupa Sokola či Jána Slotu nepripadalo dostatočne príťažlivé, dnešný výpad dotieravého anonyma nás po štyroch mesiacoch prinútil znovu sa nalogovať na www.blogger.com.

Lafcadiovi nie je príjemná predstava, že by mu niekto niečo také napísal do Skypu. Alebo kam. Nevie, ako by sa zachoval. Nevie, či by mu z toho bolo len smutno, či by sa začal báť, alebo či by išiel aj na policajnú stanicu.

Dnes nám nadávajú, zajtra nám môžu chcieť rozbiť ústa a pozajtra nás poslať niekde do tábora na prevýchovu. Agresivita a vulgarita kalibru predveného tou nešťastnou osobou je, obávame sa, len ďalšou stránkou kultúrneho a intelektuálneho primitivizmu, ktorý si pomaly ale čoraz úspešnejšie hľadá svoju cestu späť na Slovensko. Boj s týmto primitivizmom je našou mravnou povinnosťou.

29.1.2008

Celkom starý paper

ktorý sa nám ale celkom páčil. O čo ide? Keď ľuďom hrozíte násilím, budú podávať dobrý fyzický výkon. Potom v profesiách, kde je potrebná hrubá sila a je možné priamo sledovať výstup, bude otroctvo profitabilné. Hrozenie násilím ale nie je účinné pri burcovaní ľudí k pozornosti pri prácach, ktoré si vyžadujú zapojenie intelektu. Aplikované na úpadok otroctva vo vinohradoch/olivových sadoch starého Ríma, americký Juh a tak podobne. Škoda, že sme to nenapísali my.

28.1.2008

Ale teda

Musíme sa ohradiť proti tomu, aby nám Lemuel robil terapeuta. Áno ješitný sme a vonkajšiu aprobáciu vyhľadávame; tá však musí prísť sama.

Pre upokojenie cteného obecenstva: Kríza stredného veku pominula, vykľul sa z nás spokojný a múdry kmeť. Navyše dva papere už skoro máme akceptované v celkom veď povedzme si že slušných žurnáloch. Hlavne to teraz nijako nepošúveriť.

A tak.

Ale zasa aspoň niekto nás sem mohol prísť pochváliť či milého slova povedať, keď Vás k tomu ešte aj vyzval Lemuel. Zasrani.

Inak toto je roztomilé. Obojok a vôdzku, tak na ne treba!

27.1.2008

Linky na sobotný večer

Jacques Maximin prestal variť. Asi je podobne ješitný ako my.


Kolega Frank z Cornellu na MTV Cribs. Ľahko úsmevné.


Alain Madelin o Attaliho správe a o francúzskych ekonomických vyhliadkach. Rozumný chlapík, škoda že bez vplyvu.


Slováci v Prahe. Pekná veta: "Těžko najít mladého Slováka, který se za současnou politickou situaci ve své zemi nestydí."

26.1.2008

Hm

Vážení,

Napriek náznakom obnovenia pravidelného blogovania sa Lafcadio posledný týždeň dokonca pohrával s myšlienkou uskutočniť to, čo iní len sľubujú. Áno, skončiť to tu.

Mohli by sme to zvaliť na to, že my sa na rozdiel od iných musíme venovať aj skutočnej akademickej práci a nielen nezáväznému internetovému plkaniu. Nebola by to však celá pravda. V skutočnosti sme tiež stratili vôľu a disciplínu k pravidelnému postovaniu. A tiež máme pocit, že tento formát publikovania akosi nezodpovedá veľkosti a významu našich myšlienok. Alebo už čomu.

Čiže takto: Tento blog zatiaľ nebude vymazaný, ale nečakajte tu nič pravidelné. Ani nič extra hodnotné. Aj keď to by vám už malo byť jasné.

A aby toho nebolo málo, tak sme dokonca zvažovali, že si zrušíme facebook. Áno, je úplne ale úplne neužitočný a dokonca miestami priam aj otravný. Ale aj tomu dáme druhú šancu. Včera sme totiž mali narodeniny a skrzeva facebook nám gratulovalo pomerne veľa ľudí. Teda viac než traja, čo bola kritická hodnota, pri ktorej by sme nekompromisne prístupili k zrušeniu nášho konta.

Poučenie: Ak nás chcete vidieť na facebooku alebo v blogosfére (alebo hocikde inde), tak musíte hrať na našu ješitnosť.

Quoi qu'il en soit, o tento klenot sa chceme podeliť:

21.1.2008

Tak sme tu

v radostnom Fairfaxe. Náš príchod by mohol predznamenať návrat k pravidelnejšiemu blogovaniu, zdravšiemu dennému režimu a prudko produktívnemu pracovnému nasadeniu. Zatiaľ ale len neradostne konštatujeme, že vonku je -9 st. Celzia, že by sa tu patrilo povysávať a že v chladničke nie je nijaké jedlo, o alkohole ani nehovoriac.