Prišlo v pošte (1)

V apríli 2007 - dva roky tomu onedlho budú - sme napísali článok o rakúskej ekonómii. Preto nás zaskočilo keď tutok nedávno si ho voľakto prečítal rozhodol sa reagovať. Dotyčný kolega nám napísali toto:

Precital som si so zaujmom Vas clanok - Co s rakuskou ekonomiou, a musim povedat, ze podstata problematiky hospodsrkych aktivit ludi je ale uplne inde, ako sam tusite. Rozhdone vsak nie ej v tom, ci ide o skolu rakusku, ci akukolvek inu. Uz Tomas Akvinsky (odporucam Vam si ho prestudovat ako najzakladnejsie dielo, ktore by mal poznat kazdy vysokoskolsky vzdelany clovek - ja osobne som iba stredoskolak) hovoril, ze dokaz autority je najslabsim druhom dokazu. Daleko lepsi je dokaz z rozumu, hlavne, ak clovek uz svoj vlastny rozum nadobudol, teda prestal bezmyslienkovte opakovat blaboly nejakych inych hlupakov. A tu by ste naozaj museli ale uplne zmenit terminologiu, ktorou sa vyjadrujete. Totiz ta naucena, ziskana od Vasich kolegov (rado by ekonomov) je nesmierne nepresna a budem este presnejsi - jalova. Nic sa nou neriesi, iba ze sa vnasa este vacsi chaos do uz i tak velkeho chaosu. Prax jasne ukazuje, ako ekonomovia drzia hospodarke aktitiy ludi pevne v rukach. Asi tak, ako dieta by drzalov rukach buldozer. Poviem Vam vecnu pravdu, ktoru si dobre zapamatajte: lubovolny pocet hlupakov nenahradi jedineho mudreho cloveka. Tak sa konecne pustite tych nezmyslov a nic nehovoriacich pojmov a zacnite v tichosti sam uvazovat, preco svet funguje tak, ako funguje. A ked budete mat vysledok, opiste ho! Mozno pridete raz na to, na co som prisiel aj ja - ze publikovat nezmysli, na to je dost casu vzdy. Ale publikovat rozumne zavery, to sa dnes uz davno nenosi. Verte, ymslim to uprimne, je Vas skoda, ked mrhate svoj cas a talent na jalove reci o tom, co je a co nie je dolezite. Chcelo by to system, ale taky radikalny, o ktorom sa Vam zatial ani nesniva.

S priatelskym pozdravom [atď.]

Tak sme i odpísali, veď čoby nie, natoľko sme vychovaný:

Dakujem za Vas e-mail.

1. Ano, sucasna kriza ukazuje, ako malo vedia ekonomovia o svete. Budte si isty, ze rozumni clenovia profesie su si neadekvatnosti svojich teorii a modelov vedomi.

2. Ak si myslite, ze viete nieco, co zvysok ekonomickej profesie nevie, sem s tym. Nic Vam nebrani Vasi zistenia prezentovat a publikovat.

3. Ako znalec aristotelovskej filozofie urcite viete ze najhorsim argumentom je "ad hominem." Hovorit o "jalovych blaboloch hlupakov" mozno znie uderne, ale neukazuje v com a ako sa clenovia ekonomickej profesie mylia.

Zdravi Vas [atď.]

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Niesla sa v nečakanom duchu:

[S]amozrejme, ze som Vas nechcel nijako urazit - narazka na "ad hominem". Vasa vyzva, aby som publikoval nieco, co ostatny este nevedia ma zatial ale jeden hacik: Poslem Vam nieco osobne, ale musite mi slubit, ze nikdy, a to zdôraznujem este raz - nikdy texty neposkytnete ziadnej tretej strane a naviac, v ziadnom pripade ich nebudete publikovat ci nebodaj plagiatorovat na webe ci v inych svojich textoch, a ani samozrejme ich ani neposkytnete svojim priatelom, ato ani pisomne, ani ustne. Trochu tvrde podmienky, ale verte, oplatia sa! Je to aj akysi trest za to, ze sa dozviete daleko viac, ako ostatny. Kazde privilegium totiz nieco stoji. Za inych podmienok Vam zaslat svoje vyskumi nehodlam. Ak suhlasite, poslem Vam prvy text, aby sme si vôbec zacali rozumiet. Verte, uz na treti prispevok s abudetet tesit viac, ako teraz tusite... To nie je pycha, ani nezdrave sebavedomie. Uz davno som tieto veci totiz sonominizoval. Inak sa pravdu clovek nedozvie, verte.

S pozdravom [atď.]

Nikdy sme nenašli odvahu odpísať. Bojíme sa toho, čo by s nami urobili ponúkané poznatky, zvlášť spojené so sľubom mlčanlivosti.

Department of somnolence

Neblogujeme, nieto času. Prvý rok riadnych PhD ekonomických programov býva popisovaný ako ako veľmi, veľmi náročný. Teraz vidíme, že nie neprávom. Problémom nie je ani tak myšlienková náročnosť, ako skôr množstvo technických nástrojov a matematického drilu, ktoré treba stráviť v krátkom období. Hlavným cieľom je to, aby sme mali pádny dôvod pozerať sa s nadradenosťou na študentov a absolventov štúdia v iných spoločenskovedných disciplínach, ktorí obdobne náročným tréningom neprejdú (a neprešli by, ani keby chceli, že).

Minulý týždeň sa nám snívalo o Hessovej matici, ktorá mala v druhom riadku a v prvom stĺpci hodnotu -½. Keďže sme však v sne nevideli na jej iné prvky, nemohli sme určiť jej definitnosť. Nespalo sa nám dobre. V piatok sa nám snívalo o povestnom koeficiente β z CAPM modelu. Ďalšia nepokojná noc. Čo bude dnes?

Poľutujte, podľa uváženia vyjadrite súcit či obdiv.

Vo štvrtok tu bola debata o finančnej kríze. Podcast tu. Zaujímavé veci vravel Peyton Young, tretí v poradí.

Prekvapenie: ekonometria je teraz našou najobľúbenejšou disciplínou, aj vďaka nemu. Neveríme na testovanie hypotéz, veríme najmä na neparametrické odhady rôzneho druhu.

Počuli sme, že hranol bol vo Vietname. Vo Vietname zakážu osobám s malými hrudníkmi riadiť motocykle. (via)

Iné: Britské jedlo stojí ešte stále za figu. Najhoršia je rozvarenosť zeleniny, nepekný a netransparentný je aj sklon mleť mäso. Príležitostí na nosenie sub-fuscu bolo niekoľko, urobili nám radosť. Čisto z estetických motivácií sme dnes boli v kostole, Faurého requiem bolo hodnotné (e.g.). Telo Kristovo sme ale nepožili, nebolo by to od nás vkusné. Latentná ľavicovosť niektorých pedagógov je nás občas udiví, ale ešte nás nerozčúlila. Zmierujeme sa s tým, že existujú slušní ľudia, ktorí s nami nesúhlasia. Atď.

Historická pamäť

Pred časom tu chcel Lafcadio napísať príspevok, ktorý sa by sa pozastavoval nad tým, že zatiaľ všetci predstavitelia KDH - a vôbec katolícki šmrncnutí spoluobčania - sa pri zmienke o Jozefovi Tisovi zamerajú na pomerne nezaujímavú otázku tragiky jeho príbehu. Často nás nedráždia ani tak substantívne tvrdenia (konieckoncov fakty sú jasné), ako skôr sympatetický tón. Naposledy kolega Mikloško začínal svoje inak pomerne uvážlivé zhodnotenie veci takto:

Treba ho opísať kontinuálne. Do roku 1938 to bol vážený politik, minister československej vlády, potom bol riadne ustanovený za predsedu tej autonómnej. Následne nastala jeho tragédia a zodpovednosť. Atď.

Nikomu nikdy nenapadne rozoberať tragiku osudu Klementa Gottwalda (do roku 1948 váženého politika) alebo Heinricha Himmlera. Tisa do role prezidenta Slovenského štátu nevybral lós ani krutá hra osudu. Do svojej pozície sa vypracoval dlhými rokmi populistickej a antisemitskej rétoriky. Prečo strácať čas dumaním o údajných ťažkých dilemách, ktorým za vojny čelil?

Mimochodom, jednou z charakteristík tragédie (τραγωδία) v klasickom ponímaní je to, že všetky zúčastnené strany - ako Agamemnón, tak aj Klytemnestra či Orestes a Elektra - majú svoju, eticky podloženú pravdu, zdôvodňujúcu ich konanie. Aká pravda viedla HSĽS k paktovaniu s Henleinom, nevieme.

Niečo iné, súvisiace, sme tu ale chceli zdôrazniť: V Správach STV dnes odznela reportáž o od pohľadu prinajmenšom rozpačitej verejnej inscenácii korunovácie Ferdinanda II. za Uhorského kráľa. Akčného protireformátora a strojcu Tridsaťročnej vojny. No a v tej reportáži istá nešťastná osoba, označená ako "Ela Šafáriková (kráľovský doprovod)", vyriekla nasledovné:

Bola to zložitá doba, ale určite bola noblesnejšia, pokojnejšia.

Ach, s tým dejepisom máme u nás proste problém.

Pôvodný výskum

Naša tak populárna stať o Rakúsko-Uhorsku si už našla miesto v príhodnom žurnále. Nemala by však zatieniť naše a Lemuelove snahy o zhodnotenie, kritiku, doplnenie a povznesenie Hayekovej teórie spoločenskej evolúcie. Pravda, istí kolegovia akademici vnímajú náš počin s rozpakmi:

It is a good paper but there isn't a moment where you are really winning over the skeptics, in my view...

Haj hou. Nemusíme zdôrazňovať, že komentáre, kritika a akékoľvek návrhy sú srdečne vítané.

Kolegom, ktorí sa dívajú podozrievavo na zvelebovanie šťastia ako jediného relevantného motivujúceho faktoru zaisto padnú vhod slová Deirdrine.

Heel goedkoop

Práve sme dočítali knihu, ktorá je s prehľadom tým najzaujímavejším kúskom, aký sa nám v posledných mesiacoch dostal do rúk. Deirdre sa venuje mnohým témam, ide jej zjavne o viac než len o zručnú obhajovu kapitalizmu. Kniha je manifestom pre prehodnotenie centrálnych tém ekonómie a pre návrat mravných citov do našej výskumnej agendy. Erudíciou prekonáva Lemuela (o málo), argumenty sú presvedčivé a ten sloh je jednoducho geniálny. O čo ide?

The book is an apologia in the theological sense of giving reasons, with room for doubt , directed to nonbelievers. It is directed twoard you who are suspicious of the phrase "bourgeois virtues," pretty sure that it is a contradiction in terms. And the book is directed, with less optimism about changing your minds, toward you who think the phrase is worse: a lie. (s.1)

Kapitalizmus nás nielenže robí bohatšími, ale súčasne s tým nám umožňuje rozvíjať cnosti nevyhnutné pre to, aby ľudská spoločnosť bola dobrou spoločnosťou. Tie cnosti sú menovite prudentia, striedmosť, spravodlivosť, odvaha, láska, viera a nádej. Každá podrobená dôkladnému skúmaniu, za ktoré by sa nehanbil ani Adam Smith. A netreba byť ani theistom, aby sme to celé akceptovali. Wow.

Tu máte Deirdru osobne, hovoriacu o knihe. Knihu vrelo odporúčame ku kúpe, za 15 dolárov sa to viac než oplatí.

O Rusku inak

Lemuel je späť, zdravý, plný síl a pri zmysloch, a tak sa môžeme baviť o vážnych veciach. Doteraz sme k tejto téme mlčali, lebo sme presne nevedeli, čo si máme myslieť, postupne sme však dokonvergovali k názoru nie nepodobnému americkým ľavičiarom. Áno, hanba nám. Alebo čo. Cadio vidí veci takto:

(i.) Medveď šliapol na trpaslíka. Je zjavné, kto je tu agresor a je namieste byť zato na ruský režim rozhorčený.

(ii.) Spravodlivý hnev nie je dobrým motorom zahraničnej politiky. Politika Západu vedená spravodlivým hnevom by mala v roku 1956 alebo 1968 katastrofické následky. Podobne i dnes, getting tough povedie k zomknutiu ruských elít a k pokračovaniu, ak nie k radikalizácii súčasného ruského politického štýlu. Čím viac ich budeme hnať do kúta, tým viac budú ceriť zuby.

(iii.) Rusko samotné nie je pre Západ vážnou hrozbou. Európske výdaje na obranu sú dnes rádovo vyššie než ruské. Predstava, že ak sa dnes nezakročí v Gruzínsku, tak zajtra budú ruské tanky v Kyjeve alebo v Helsinkách je hrubou nadsázkou. Nebolo by to mimochodom po prvý krát. Sovietsky zväz zrejme nebol nikdy v pozícii vojensky konkurovať Západu, to len americkí experti mali vážny problém s interpretáciou sovietskych dát. (Výnimkou bola samozrejme prelomová štúdia Warrena Nuttera, ktorá spoznala ruský podfuk.)

(iv.) Trochu nás irituje ten sklon k pocitu mravnej nadradenosti, ktorému prepadajú mnohí rozumní a rešpektu hodní kolegovia. Mravná nadradenosť nie je na mieste, zvlášť zo slovenskej perspektívy. Áno, naša skúsenosť s ruskými vládcami je zlá a pociťovať zhnusenie z Putina, Brežneva et al. je na mieste. Existuje však niečo fundamentálne – kultúrne alebo etické – čo by nás od Rusov odlišovalo? Nemajú tradíciu obmedzenej ústavnej vlády. Keď sa to tak zoberie, tak ani my. Historicky, nemajú intelektuálnu tradíciu rešpektujúcu jednotlivca a jeho slobodu. Ani my, ale Tolstoj vedel písať lepšie než Jozef Cíger Hronský. Pravoslávna štátocirkev? Táto výčitka znie zvlášť problematicky od Slovákov, ktorí si pri prvej príležitosti na pomerne veľký nominál vycapili obrázok farára - rozbíjača Čs. republiky. O úlohe iného farára – prezidenta ani nehovoriac. Je isté, že ak by Slováci vládli šestine sveta, bohvieako by to nedopadlo. Iste, Rusi sú v sračkách, podstatne väčších než my sami; to by však malo byť dôvodom na istú dávku solidarity s ľuďmi, ktorí sa v tej krajine narodili a musia v nej žiť, než na onen sebauspokojujúci katafronetizmus.

(v.) Bezbolestný pád komunizmu v Sovietskom zväze je mimoriadnym úspechom a všetcia si môžeme gratulovať, že oná transformácia deväťdesiatych rokov prebehla tak hladko, ako prebehla – zvlášť v porovnaní s plauzibilnými pesimistickými scénarmi. Súčasný ruský režim je odporný a radi by sme na jeho mieste videli niečo civilizovanejšie. Cesta k tomu však povedie skôr cez kontakt so Západom – politický, ekonomický a kultúrny – než cez novú studenú vojnu.

Toľko náš postoj, ktorý sme takto vybičovali až k úplnému kontrariánskemu extrému. Ale to len pre dobro a pre cibrenie kritického myslenia ctených čitateľov.

Nad listama našich divákú II

Lojálny čitateľ sa pýta, "ktore problemy [v ekonómii] su teraz najviac riesene resp. ktore oblasti vykazuju najvyssi potencial. Mam nejake typy, ale chcel som sa spytat Teba."

Nasleduje pár tipov, ktoré majú podľa Lafcadia relatívne vysoký rate of return.

1. Makro je nuda. Viete prísť s niečím, čo ho oživí ?

2. Vymyslite uveriteľný mikromodel nominálnej rigidity. Prečo firmy nemenia ceny, aj keď preukázateľne môžu? Vadí to?

3. Kultúra a ekonomický rozvoj. Ako mení rast bohatstva neformálne inštitúcie a naše predstavy o tom, čo je chválihodné, pekné a dobré? A ako ovplyvňujú tieto naše predstavy ekonomické chovanie? Kauzalita ide oboma smermi. Čo s tým?

4. Prečo majú ľudia radi socializmus? Máme potrebu vidieť spoločenské javy hierarchicky /tranzitívne? Ak áno, odkiaľ taká potreba vychádza? Je v nás napevno evolučne zabudovaná? Alebo je to prvok jazyka, ktorý používame?

5. Ekonomická história: Nájdite si historickú epizódu, nad ktorou ostáva rozum stáť a vysvetlite ju bez toho, aby ste opustili predpoklad ľudskej racionality.

6. Vysvetlite equity premium puzzle.