Pripájam sa k Lemuelovi v jeho odpore proti inštitucionalizovanej debilizácii jazyka. Moje presvedčenie je to, že naučenie sa gramatiky je signál, ktorým dávame najavo elementárne kognitívne schopnosti. To platí aj vtedy, ak sú pravidlá pravopisu a syntaxe nezmyselné. Toť spoločenská hodnota gramatiky.
Môj návrh: Bolo by možno efektívne, ak by jazyk nebol kodifikovaný vôbec (alebo vo viacerých verziách) a ak by sa pravopis nevtĺkal do detských hláv za každú cenu. Lebo za súčasných okolností je možné, že sa pravopisne naučí písať aj bársaký somár, lebo musí (náklady z nevychodenia ZDŠ sú privysoké). Ak by tento dôvod odpadol, tak by sa správnu gramatiku nenaučili tí, pre ktorých úžitok z účasti na verejnom diskurze je menší ako náklady na naučenie sa pravopisu. Inými slovami, bez kodifikácie a bez vtĺkania do hláv na prvom stupni ZDŠ by sme mali signál, ktorý by bol menej "noisy".
Prípadne by bolo výsledkom to, že by sme mali "nízku" slovenčinu (bez ypsilonov), ktorá by sa učila na školách a ktorou by rozprával mediánový občan a "vysokú" slovenčinu, ktorou by sme rozprávali my, pracujúci inteligenti.
17.9.2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Príspevky
2 komentárov:
Velmi dobry postreh. Som rad, ze suhlasis, uz som zacinal mat dojem, ze ja nie som v poriadku.
Dovolím sa nepripojiť.
Ďakujem.
Zverejnenie komentára