Náš učený kolega Kolkava predstavil svoj rebríček najlepších románov a vyzval nás, aby sme zostavili náš. V prvom momentne sme si spomenuli na Jozefa Maka, ktorého sme prečítať museli, ale ktorého by sme do nijakého rebríčka dávať nechceli, lebo sa nám veľmi nepáčil. Je pravdou, že z autorskej dvojice Kolkava-Wluiki sme my ten menej erudovaný, to však neznamená, že sme nečítali nikdy nič. Po chvíli nám na um zišlo niekoľko kníh, ktoré sme prečítali hádam aj celé a ktoré sa nám páčili viac než Mak či Dva dni v Chujave.
Preto výzvu prijímame a delíme sa s obecenstvom o náš, síce kratší ale o to poučnejší rebríček. Zoznam je kratší i z toho dôvodu, že by sme z Lemuelovho rebríčka najradšej dva kúsky prevzali za svoje, a to síce Proces a Penu dní.
Caveat: Sú to diela, na ktoré sme si len tak spomenuli, že sa nám voľakedy páčili, nie je to nijaká hlbokomyseľná úvaha o Západnom kánone (to nechávame na takých, ktorých také veci bavia) atď. + Knihy nie sú uvedené v nijakom špecifickom poradí.
Iliada
Gustave Flaubert: Bouvard a Pécuchet
Hermann Hesse: Stepný vlk
Albert Camus: Šťastná smrť
Milan Kundera: Žart
Kurt Vonnegut: Bitúnok č. 5
John Irving: Svet podľa Garpa
Jonathan Littel: Les bienveillantes
Áno, Iliada nie je román. Ale je fascinujúcou ukážkou toho, ako vyzerali knihy bez spisovateľov a ako všeobecne vyzeral svet bez expertov. Dostali sme sa k nej len nedávno a to v rámci kurzu Dejín ekonomických teórií. Pozoruhodná skúsenosť.
Bouvard s Pécuchetom sú jednoducho skvelí a to od momentu, kedy sa stretnú -- veľmi podobne ako v zamilovaných filmoch.
Hesse a Camus tvoria kus našej existenciálno-mizantropickej stredoškolskej minulosti, ktorou si prešiel asi každý. Och to boli radostné časy, strávené v útrapách z intelektu či z čoho. Niektorým to vydrží nafurt, všakáno.
Žart, Bitúnok a Garp sú jednoducho dobré knihy, aj keď by sa dalo rozumne argumentovať za superioritu prvých dvoch menovaných.
No a Jonathan Littel - po francúzsky píšuci Američan - dostal minulý rok Goncourtovu cenu za román, ktorý bol po veľmi dlhom čase kusom beletrie, ktorý Lafcadio prečítal v priebehu pár dní a takmer so zatajeným dychom. A celý. Tour de force o tom, aké efekty môže mať vytesnenie istej skupiny ľudí z dosahu našej sympatie.
A Pán prsteňov samozrejme. A Tigridov Kapesní průvodce inteligentní ženy nás naučil mnohému o krajine našej. A iní.
Teraz ale úprimne: Ak máte čas čítať romány, tak to znamená, že sa flákate a mali by ste sa nad sebou vážne zamyslieť. A vôbec.
13.11.2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Príspevky
15 komentárov:
Ha. Zadrapcive narazky, pan kolega, ale ja sa neurazim a nenecham vyprovokovat (i ked ta posledna veta je teda sila).
Fajne veci, Inu ale na tom Stepnom vlkovi co vsetci vidia, nepochopim, ake mizantropicke, ake existencialne utrapy z intelektu. Jedine tak utrapy z nudy a nejasnej prozy.
Aké zádrapčivé narážky? To je len ten láskavý humor, ktorým sme povestný.
A na Hesseho nesiahať -- toho sme veru prežívali mimoriadne intenzívne. Veru hej. Aj keď asi by sa nám nechcelo to čítať znova, svoju historickú úlohu táto kniha splnila.
Tak.
Poslednú sme ani neadresovali nijako špeciálne Vám, i keď sme radi, že ste sa v nej našli a primäje Vás k úvahe o Vašom smerovaní.
A sme Vás aj pochválili ľaľa aký ste erudovaný a vy hneď urážlivo nám odpovedáte. Och.
Neprimaje, naopak sa domnievam ze romanov a beletrie vobec citam velmo malo. Ak nieco zmenim tak skor smerom k vacsiemu "flakaniu"... :P
Ved som vyslovene prizvukoval ze sa neurazam... :)
Ale ak by ste mohli, tak by ste sa hneď najradšej aj. Urazili. Či ako.
Co a to uz preco? Co som Vy? :P
(Mohol? A vari nemozem? Co mi brani?)
A na tomto blogu budeme mať posledné slovo my. Tak. Sa zbesnite:P
uplne ako Bouvard a Pécuchet...
velmi pekny rebricek. napr. Voneguta som ja vo svojom zabudol, zo co mi je vecna hanba a urcite ma ovplyvnil a potesil viac ako Umberto - holt prace kvapna ..
re Jozef Mak - o tom romane mam sukromnu teoriu ze sa "velmi nepacil" ani samotnemu JCH
dalej sa pripajam k Lemuelovi K. (nudge nudge, wink wink) v nesuhlasnom stanovisku k Hessemu
a v neposlednom rade chcem vyjadrit pocudovanie nad nepochopitelnym umiestnovanim sa isteho Borisa Viana v hocijakom rebricku, okrem rebricka biggest intellectual impostors of 20th century chart - uplne citim, ako takymto ostrym prehlasenim ziskava diskusia o knihach punc nemilosrdneho stretu myslí (ci ako sa ma prelozit clash of minds)
Aj som uvazoval nad inkluziou Vonneguta, bol by asi cislo 11, lenze by to potom bola, slovami Vonneguta, jeho najslabsia kniha "Groteska", ktora na mna urobila najviac dojem, pretoze prva.
Som rad ze sa zhodneme na Hessem (Hesseovi?), ale dovolujem si nesuhlasit pri Vianovi, nenie on ziaden ved "intelektualny imposter", nevnimam jeho knihy ako nejake intelektualne pozersto, ale ciru imaginativnu detsky-naivnu prozu, ale mozno sa mylim a Vian by sa pod ten popis impostersky sam hrdo prvy podpisal :)
Tak nevieme.
Bol Vian pozér? Asi trochu áno. Mení to niečo na tom, že tá kniha sa nám páčila? Nie. Mení to niečo na tom, že sa nám páčili i iné jeho knihy a že si doteraz občas púšťame jeho pesničky? Nie.
A vôbec, on bol taký typ pozéra, akého by sme chceli za kamaráta. My sme celkom nespoločenský typ, ale takú párty, aká prebiehala v 50. rokoch na Saint-Germain-des-Prés by sme bývali radi zažili.
ja proti detskym hram a imaginacii nemam nic (ved u mna je nr. 1 Lewis Caroll) Asi to bude determinovane aj celkovo podozrievavym vztahom k latinskej kulture, a francuzskej zvlast (pozor na kulturu, ktora dala svetu socializmus), ale kazdy pokus o citanie tohto autora mi navodi mentalnu vyrazku, pokusal som sa aj o Penu dni aj o Jesen v Pekingu, ale fakt sa nedalo - a to nie je vela knih, ktore by som nedokazal precitat (napadaju ma este tieto: Babicka, Reštavrácia, Moderné dejiny štátu a práva v Strednej a Východnej Európe (aka dejiny RVHP), Ulysses, Etika) - nie ze by som docital vsetky knihy, ktore som zacal, ale viem ktore by som precitat dokazal a ktore ani keby som sa stavil. Teda nejake literarnokriticke argumenty nemam ziadne - ved ake aj, na zaklade tych par desiatok nasilne prezutych stran, ale cudovat sa nadsencom Viana neprestanem.
tak tu sledujem ten verbalny ping-pong a musim priznat- je pravda, ze kto ma cas citat romany sa flaka. ja by som sa najradsej cely zivot flakala. na priklad by som dala neviemco za to- keby som mohla byt tak 10 rokov na materskej. ibaze bez deti to asi nepojde.
ad: plha- babicka nikdy, ale ulysses je naozaj idealny material- dobre citanie ;) na opustene ostrovy a tak...
Naša rada: Prihláste sa na štúdium postgraduálne. Veľa príležitostí ako na čítanie románov tak i na flákanie sa rôznych stupňov intenzity.
Úprimné poklony všetkým, ktorí Ulyssesovi na chuť prišli. Nedalo sa. Nie. Chceli sme. Och. Nedalo sa. My ale ozaj nemáme nijaké sofistikované literárne chute, čiže toto naše pozorovanie pre Vás, učenejších kolegov, nemá nijaké priame implikácie.
A pán Plha, opatrne u nás s tou francúzskou kultúrou. Socializmus nesocializmus, je to krajina foie gras, boudin noir, vína saint-émilionského a tarte tatin. A talentovaných spisovateľov k tomu.
No, nejako sa mi podarilo tiez dat dokopy svoj rebricek - a zamerne som donho nezaradoval knizky, ktore uz zaradil niekto iny, aby to bolo trochu pestrejsie...
Zverejnenie komentára